Anton Faraonov

Autorský text ( v bulletine)

     CARPET 43 Žáner waudevillu je pre mňa veľkou výzvou práve preto, lebo som ešte žiaden nevidel – iba som o ňom čítal.  Je to vlastne 80 rokov mŕtvy entertainment. Viacerí skladatelia sa snažia o operu. Aj ja som sa o jednu pokúsil už dávnejšie. Opera je však veľmi náročná na prevedenie.   

    Podobne ako Franz Kafka nikdy som nebol v Amerike a nejako zvlášť netúžim po fyzickom cestovaní. Nebol som ani v lochu ako Karl May, a ani po tom netúžim, ale zato spoločne s ním a  s ďalšími mentálnymi cestovateľmi rád navštevujem túto krajinu neobmedzených možností, rovnako ako Svätú Zem. (Pod menami USA a Izrael, slovami všetkých národne orientovaných občanov „bašty slobodomurársko-plutokraticko-židoboľševicko-imperialistických živlov“)

    Kompozičné smerovanie v skladbách: Tikun pre soprán a komorný orchester,  Midraš pre veľký orchester a rovnako aj Carpet 43 ovplyvnil článok z 9.9.2009 v denníku Sme. Rozhovor s pánom Tomy Shachamom, ktorý prežil časť detstva v koncentračnom tábore a neskôr učil v Izraely deti telesnú výchovu. Na otázku redaktorky : „ Nemáte strach, že holokaust sa môže zopakovať?“ odpovedá: „ To nie, ale myslím si, že bude ešte jedna veľká vojna – medzi moslimami na jednej strane a kresťanmi a židmi na strane druhej. Dúfam, že sa toho už nedožijem.“ 

    Premýšľam často o tejto odpovedi, rovnako ako aj o tom, čo znamená dnes v kompozícii etos. Doteraz som si totiž  v zásade nevšímal politiku. Tento článok zmenil môj pohľad.

    Názov hudobno-divadelnej kompozícii i dôležitý impulz ku práci dodalo symbolické gesto južného suseda krajiny v ktorej žijem. Základnú hybnú platformu mi však venoval článok v istom profesnom periodiku od pôvodom slovenského skladateľa. V texte kompozície sa vyskytujú autentické výroky ľudí z okolia rovnako ako  parafrázy ich myšlienok. Možno niekoho prekvapia jeho vlastné slová v zrkadle javiska.   

    Švédsky pastor, astronóm, konštruktér a vizionár Emanuel Swedenborg hovorí o pekle ako o mieste, kde sa stretávajú ľudia, ktorí radi kujú pikle.         

    Igor Stravinskij raz na otázku či, keď začína nové dielo komponovať, vie čo chce, Stravinskij odpovedá: „ Neviem čo chcem, ale veľmi presne viem čo nechcem.“             

    Nechcieť viac ako nechcieť vojnu, choroby a biedu sveta a  pýchu, hnev, závisť a chamtivosť svoju a blízkych sa zdá byť zavše opovážlivosťou. Týchto 7 slov v sebe obsahuje základnú, invariantnú myšlienkovú vibráciu. Pre Gehinom a Gan Eden sa rozhoduje reálne v čase. 

(Podľa Talmudu je tiež 7 vecí stvorených pred svetom: Tóra , Pokánie, Gan Eden, Gehinom, Trón slávy, Chrám, meno Mesiáša )

    Počas dokončovania tohto textu som sprostredkovane cez výborného organizátora hudobného života v Košiciach Jána Sudzinu spoznal vynikajúcu francúzsku hudobníčku, kontrabasistku Joëlle Léandre. Strávil som s ňou veľmi podnetné chvíle – utvrdila ma v potrebe nachádzania sociálno-politického rozmeru v tvorbe, povzbudila ma ku improvizácii a ku pravideľnému cvičeniu. Je to zvláštna žena. Giacinto Scelsi si ju zavolal aby ho držala za ruku keď bude umierať a  John Cage jej volal tiež krátko pred svojim odchodom. Žena, kontrabasistka - Cháron dvoch veľkých skladateľov. Hovorí, že sa cíti ako včela na svete, zbiera hudbu a poéziu ako peľ. Reportáž je dosť zašumená, možno sa mi ju podarí časom spracovať aj pre rozhlas. Zatiaľ si z nej fragmenty môžete vypočuť v tejto kompozícii. 

    Skladbu som komponoval ako partitúru v tvare koberca rozmerov 4 X 3 metre. Metafora skrytých, podvedomo vnímaných zaprášených a vychodených tvarov, (ktorých farbu sa raz, alebo dvakrát ročne snažia vrátiť svedomité ženy pomocou chemického prípravku značky Tep do pôvodného odtieňa) mi venovala mentálnu schému hudobného divadla.  Je to vlastne idea Mortona Feldmana, komponovať koberec, tak sa mu aj chcem  poďakovať.     

    Na záver sa chcem ešte poďakovať aj Joëlle, rovnako ako mojim rodičom, dcére Izabele, priateľke Ivetke a všetkým mojim milým kamarátom a spolupracovníkom.  

Juraj Vajó